![Jeskynní systém Řeky - prezentace [9MB - PowerPoint]](cztxt/aktualne/jeskynni_system_reky.jpg)
Plánivy.CZ - Expedice, akce
| Skalarjevo brezno 16.-19.8.2012 23.08.2012 - Sebo© |
Tak sme raz sedeli v krčme v Krase ( alebo to bolo na Ditrichovi?), posilnení alkoholickými nápojmi, sa naše minulé činy stávali stále lepšími a heroickejšími. Zdolané priepasti boli stále hlbšie, objavy dlhšie. A došlo aj na budúce plány. A to Tomík vyhlásil, že sa v roku 2013 zúčastní zostupu do -1000m v Černelskom brezne. To nemohlo zostať bez okamžitej kladnej reakcie ostatných plánivákov. Kedže však rok 2013 je ďaleko, treba nám potrénovať. Ideálne sa nám javil, v roku 2012, zostup do -500m hlbokej jaskyne neďaleko bivaku na planine Možnica. Zhodou rôznych okolností sme nakoniec vyrazili do jaskyne Skalarjevo brezno, do bivaku v -563m. Táto jaskyňa je pre nás a aj nováčikov z našich radov ideálna, je vystrojená, bivak zriadený a je aj možnosť pomôcť pri bádaní.
Termín zostupu do Skalarjeva brezna sa kryl s expedíciou do Kačne jamy, čo komplikovalo zostavu a logistiku. Pár dní pred odjazdom zrušil kvôli rodinným problémom svoju účasť Bedúci a tak sme z Brna vyrazili dvaja (Sebo, Vrtulník) a z Kačnej jamy sa na Kanin presúvali Bradek a Helča. Vyrážame v stredu po práci z Brna. Zrejme sa moc tešíme na jaskyne. Platíme pokutu za rýchlu jazdu. Potom už bez problémov sa o 22h stretávame s Bradkov a Helčou u Slap Boka, kde krátko pohovoríme a zaliezame do spacákov pod mostom. Vo štvrtok ráno raňajkujeme na lavičkách pri Slap Boka. Zastaví sa pri nás, a užitočnými informáciámi nás vybaví okolo idúci Pavouk. Potom nasleduje nahlásenie sa na miestnej polícii, zbalenie vecí a výjazd lanovkou na planinu Kanin. Na Kanine nás vítajú mraky, predpoveď počasia je však veľmi priaznivá, takže sme radi, že nemusíme s ťažkými batohmi šliapať na slnku. Na Dome Petra Skalara si dávame malú pauzu a hurá k vchodu do jaskyne. Po malom hľadaní vchod nachádzame a o 14h zaliezame do jaskyne. Čaká nás Delirium Tremes P162, alebo známy Meander Strela. V P130 Mlajši brat naliezame do bočnej vetvy, Klymkina jama P153, kde cestou k bivaku sledujeme okno do ktorého sme dostali za úlohu doliezť. Keď dorazíme do bivaku máme ešte čas a tak sa ideme pozrieť na druhé pracovisko a to na konci fosílnej pasáže Made in heaven. Nález do tejto časti je vystrojený tyrolským travezrom nad priepasťou P293 Rolling stones. Je to zaujímavý pocit visieť na lanovom traverze nad skoro 300m priepasťou. Pracovisko na konci však hodnotíme ako neperspektívne. Plazivka, zával nad hlavou, bahno na bruchu a ani náznak prievanu. Vraciame sa do bivaku kde nasledujú tradičné večerné obrady: večera, fotenie, chodenie po vodu, chodenie s pieskom, upravovanie bivaku, plánovanie a nakoniec vytúžený spánok. Po vcelku nie najlepšej, ale aspoň dlhej noci sa 8h30 budí Bradek a Sebo, je čas vstávať, lezenie volá. Po ranných obradoch vyrážame s Bradkom na vrchol Klymkinej jamy, kde začína naše lezenie. Okno sa nachádza asi 15m napravo a cca 30m hlboko od vršku Klymkinej jamy. Z tohto vršku Sebo začne liezť v rozbitom šikmom svahu, ktorým sa dostáva k výraznej skalnej špici a následne na peknú skalnú rímsu pod veľkým kútom (oknom), ktorý však nebol čas preskúmať. Tu zriadi štand, dolezie k nemu Bradek, ktorý pokračuje cez 2 nity po rímse a následne zlaňuje s nakývnutím až do okna. Za oknom objavujeme dno komína, ale dá sa pokračovať horizontálne ešte cca 25m, k svahu ústiacemu do priepasti. Z tohto miesta sa dokričíme do bivaku, kde je Helča a Vrtulník. Hodený kameň však nepadá priamo do priepasti Rolling stones, ale do bočnej priepasti. Naše svetlá takisto z bivaku nie je vidieť. Objavené priestory nie sú kompaktné, sú rozbité, dno je pokryté suťou. Nie je to moc romantické a ani bezpečné miesto. Miesto nazývame Plánivskou skratkou. Po 14h sa vŕtame posledný nit a vydávame sa spať do bivaku. Tam nás čakajú Vrtulník a Helča, ktorý boli preliezať a dokumentovať časti Made in heaven. Keďže týmto sa nám vyčerpali exploračné povinnosti, rozhodujeme sa, že nebudeme spať ďalšiu noc v jaskyni, ale vyrazíme na povrch. Po ľahkom jedle, prebalení lezeckých a erárnych vecí, zbalení našich vecí, spoločnej fotke vyrážame pred 16h na povrch. Postupne jumarujeme všetko, čo sme včera zlanili. Neponáhľame sa, za meadrom Strela varíme čaj a olovrantujeme. Medzi 21h30 a 22h15 všetci úspešne stojíme na planine pod oblohou posiatou hviezdami. Nechce sa nám spať vo vstupnej štole a tak ideme na Dom Petra Skalara. Chatár však v cholerickom záchvate zavrie winterraum, vyhlási, že nechce naše peniaze a vyženie nás. Takže pokračujeme v treku až na stanicu vleku, kde na rovnom betóne po polnoci okamžite zaspávame.
V sobotu nás budia ranné lúče, fotíme a ešte zaspávame. Následne nás budia ľudia prúdiaci z lanovky, tak vstávame. Na stanici lanovky, v reštaurácii si dávame kávu, kocháme sa výhľadmi. O 9h nastupujeme do kabínky a lúčime sa s Kaninom. Po zjazde do Bovca sa odhlasujeme na Polícii, ubytováme sa v kempe Alpicenter a vyhlasujeme rest day. Plánivský rest day. Idme do kaňonu. Voľba padla na Globoski potok. Na obed hodinu stúpame 300 výškových metrov v 35°C teple. Netrafíme ideálne nástupový chodník, škriabeme sa kolmo svahom. Našťastie voda v kaňone je príjemne chladná a tešíme sa do nej. Kaňon má vertikálny charakter, žiadne skoky ani plávanie. Slnko do nás praží a mi zlaňujeme jedno zlanenie za druhým. Finálna kaskáda C70 je rozdelená na 3 úseky. Krása. Balíme a ideme do kempu, kde sa skultúrnime a ideme na pizzu do Bovca. Po pizze dávame pivo a vedieme filozofické reči. Po troch pivách už naše myšlienky zrejme nie sú práve najinteligentnejšie ale nálada je výborná.
Po tropickej noci strávenej prikrytí zimnými spacákmi máme potrebu sa schladiť. Kaňon Kozjak. Presúvame sa do Kobaridu a tento krát už kráčame do výrazne menšieho kopca. Kozjak na rozdiel od Globoskeho potoka má minimum zlanení ale veľa plávacích pasáží a pekné skoky. Finálny vodopád (Slap Kozjak) je prístupný aj pre turistov, takže ako je aj v kaňoningovom sprievodcovi písané, diváci sú zaručení. Čo potom? Potom už len prebalenie vecí, rozlúčenie sa a cesta domov, do Brna. Ďalšia podarená akcia za nami. Stálo to za to. Tešíme sa nabudúce. Či už do jaskýň, alebo do kaňonov. Účastníci (abecedne): Lubomír Chlup, Sebastian Kovačič, Radek Nejezchleb (Plánivy), Helena Vysoká (Geospeleos) |
Komentář